História Rákociho kaštieľa a kostola sv. Žofie
V dolnej časti sa nachádzalo oddelenie pre služobníctvo a prevádzkové priestory, súčasťou areálu boli aj stajne, záhradníkov byt, kováčska dielňa a v strede nádvoria kaplnka. V nej bol dňa 22. mája 1633 pokrstený Pavlov syn Ladislav. Na nárožiach sa nachádzali bašty s barokovou fasádou. Na poschodí sa boliobytné miestnosti pre panstvo. V roku 1660 bol kaštieľ veľkoryso prebudovaný. O sto rokov neskôr bol jeho stav neuspokojivý a preto bol od základov znova zrekonštruovaný a rozšírený.
V 1640 bola z podnetu Žofie Báthoryovej, manželky Juraja II. Rákociho, postavená dominanta celého objektu – dvorský kostol sv. Žofiepostavený v čisto renesančnom slohu s dvomi vežami, na ktorých sa veľmi výrazne vynímala baroková strecha. Architektonicky a pôdorysne je dvorský kostol blízky košickému jezuitskému kostolu.Táto trojloďová pozdĺžna stavba s dvojicou veží na štítovom priečelíbola prezbitériom atypicky orientovaná na západ. Nad bočnými loďami bola priebežná tribúna na jednej strane využívaná ako oratórium. Hlavná fasáda s dvojicou veží má kamenný portál s rastlinnými ornamentmi. Na poschodí na severnej strane bola spojovacia chodba, ktorou bolo oratórium prístupné z kaštieľa. Po obidvoch stranách kostolnej lode boli galérie. Na východnej strane - pri hlavnej bráne kostola - bol kostolný chór s orgánom, na západnej strane hlavný oltár s veľkým obrazom sv. Jána Nepomuckého.
V severozápadnom rohu kostola bola situovaná bočná kaplnka, v ktorej Mária Erdödyová rod. Aspremontová dala počiatkom 19. storočia zriadiť rodinnú kryptu a v nej boli až do roku 1920 uložené telesné ostatky jej otca Jána Róberta (1759-1819) – ktorým rod vymrel po meči -, matky Reginy (1758-1815) a brata Karola Róberta (1740-1809), grófov z Aspremontu. Krátko po 1. svetovej vojne bola táto krypta vyplienená a 22. mája 1920 boli telesné pozostatky Aspremontovcov pochované na miestnom cintoríne. Pod podlahou hlavnej lode sa nachádza aj druhá krypta. Pravdepodobne však v nej nebol nikto pochovaný.
Kostol bol roku 1640 zasvätený sv. Žofii. Po generálnej oprave vykonanej Aspremontovcami bol kostol roku 1794 opätovne vysvätený biskupom Mariássym - teraz už k pocte sv. Jána Nepomuckého. Kostol bol obohatený veľkými cennosťami, zlatými i striebornými kalichmi, visiacimi lampami a inými drahocennými liturgickými predmetmi. Všetky tieto vzácne a umelecké pamiatky zobral gróf Štefan Erdödyroku 1896. Zo vzácnejších starožitností zostali v kostole iba vežové hodiny na jednej veži a dva zvony ešte z dôb Rákociovcov. Erdödysvoj makovický majetok predal bratom Hermanovi a Maximiliánovi Straetzovi, od ktorých panstvoo rok neskôr kúpil gróf SigfriedClaryAldrigen, veľvyslanec Rakúsko - Uhorska v Bruseli a neskôr aj Drážďanoch. V roku 1907 veľkostatok odpredal za 1,2 mil. korún štátu.
Od blízkeho liehovarusa z neznámych príčin, pravdepodobne však neodbornou manipuláciou, rozšíril dňa 25. apríla 1914 veľký požiar. Následkom neho zhorela polovica obce – od Ulice až po Krátky rad a Zákutie - ťažko poškodený bol aj samotný kaštieľ, Kostol sv. Žofie a priľahlé budovy. Na kostole zhorela strecha, roztavili sa 2 staré zvony a vežové hodiny. Skazu dokonala 1. svetová vojna. V marci 1915 prechádzala frontová línia priamo cez obec a v tomto priestore prebiehali ťažké boje aj za použitia delostrelectva. Následkom týchto udalostí bol ťažko poškodený už predtým vyhorený kaštieľ a zničená veža a niektoré múry kostola sv. Žofie. Navyše v máji 1918 víchrica strhla provizórnu strechu a klenba začala premokať. Na jeseň toho istého roku sa zrútila klenba strednej lode a klenba nad chórom, ktorá strhla chór i s pilierom. Miestny farár Ján Beliš scénu hrôzy okomentoval slovami zaznamenanými vo farskej kronike: „...plače moja duša, keď sa pozriem na jeho rozvaliny, mám pocit akoby som stál na mieste zemetrasenia, na troskách Messiny alebo akoby som nariekal pri spustošení Jeruzalema spolu s Jeremiášom.“
V roku 1934 bol kostol sv. Žofie na náklady štátu čiastočne opravený – bolo doplnené chýbajúce obvodové murivo a nad loďou kostola bola postavená nová šindľová strecha. Z kaštieľa bol postupne rozkradnutý inventár a budova postupne chátrala až do 50.-tych rokov, kedy boli jeho ruiny úplne odstránené. Kostol bol využívaný ako sklad poľnohospodárskych surovín, kvôli čomu ešte viac chátral, a určitom období sa dokonca uvažovalo aj o jeho zbúraní. Napokon sa ho však z iniciatívy zborovskej farnosti a obce podarilo zachrániť.
