Sirmajovský kaštieľ
Po neúspešnom stavovskom povstaní v Uhorsku, ktoré viedlo sedmohradské knieža František II. Rákoczi, sa končí rákociovské obdobie dejín Makovického panstva. Konfiškácia majetku sa však vzťahovala len na časť, ktorú vlastnil priamo František. Za zásluhy pri potlačení povstania ju od kráľa dostal šarišský župan a neskorší palatín Ján Pálfy. Ten v roku 1720 predal svoj zadlžený podiel Tomášovi Sirmajovi. Druhá časť naďalej patrila Františkovej sestre Juliane, ktorá sa vydala za grófa Ferdinanda GobertaAspremonta. Môžeme teda konštatovať, že v rokoch 1711 -1848 vlastnili Makovické panstvo súčasne Aspremontovci a Sirmajovci.
Sirmajovci vlastnili svoju časť Makovického panstva až do roku 1868, kedy panstvo aj s kaštieľom predali českým veľkostatkárom Emanuelovi Batekovi a Henrichovi Grandelovi. Po nich majetok prevzali ich príbuzní Karol a Frederik Batekovci. Karolovi pripadla severná časť od cintorína až k smilnianskému chotáru. Frederik vlastnil rozsiahlejšiu južnejšiu časť rozprestierajúcu sa medzi potom Rakovec a Karolovou časťou. Po smrti Karola predali pozostalí príbuzní pozemky aj kaštieľ prešovskému advokátovi Fábrymu. Ten pozemky odpredal miestnym obyvateľom a kaštieľ ZborovčanomJúdoviDeutschovi a Lazarovi Reichovi a Prešovčanovi Fuchsovi. Podobný osud stihol aj časť patriacu Frederikovi - po jeho smrti pozemky získal kúpou za 30 000 korún štát.
Budovu kaštieľa dal postaviť ešte v polovici 18. storočia Tomáš Sirmaj. Plnil predovšetkým rezidenčné, správne a neskôr aj obchodné funkcie. V prízemí kaštieľa od Ulice bola zriadená kaviareň Slávia, kde sa schádzala zborovská smotánka. Počas bojov 1. svetovej vojny bol Sirmajovský kaštieľ takmer úplne zničený. Ruiny spolu s pozemkom odkúpil v roku 1926 Zborovčan Jozef Holomáň a ako stavený materiál ho postupne rozpredal miestnym obyvateľom. Od 30.-tych rokov minulého storočia už po kaštieli nie sú ani stopy. Z obdobia Sirmajovcov a Batekovcov sa však v Zborove predsa len zachovala hmotná pamiatka – pohrebná kaplnka, ktorú dal v roku 1875 postaviť Karol Batek.
Koncom 19. storočia sa z iniciatívy farára Jozefa Vaška presadila myšlienka spoločného družstevného hospodárenia kresťanov. Kresťanské potravinové družstvo, založené v roku 1898, malo slúžiť ako protiváha židovskej hegemónii nad zborovským trhom. Spočiatku malo družstvo obchodné priestory v Sirmajovskom kaštieli, v rokoch 1902-1903 bola z prostriedkov jeho členov postavená nová budova vedľa kaštieľa. Nachádzali sa tam obchodné priestory, krčma, spoločenská sála, čitáreň a byt vedúceho obchodu. Počiatočné hospodárske úspechy zmarila vojna, ktorá v roku 1915 vzala tejto inštitúcii celý majetok. Z tejto ťažkej rany sa družstvo už nespamätalo. V tejto budove sa odohrali mnohé udalosti, ktoré významne ovplyvnili dejiny obce. V určitom období tu sídli aj obecný dom.
