Pamätník Československej armády
Správu o začiatku vojny prijali Zborovčania s očakávaním toho najhoršieho. Prvotné nadšenie prehnaných vlastencov, ktorí v polovici júna 1914 usporiadali slávnostný sprievod na podporu vojny vystriedali obavy o život pri mobilizácii už koncom nasledujúceho mesiaca. Počiatočnú ofenzívu rakúsko-uhorskej armády v Haliči zastavili v septembri 1914 ruské vojská a spôsobili jej zdrvujúcu porážku. Začiatkom novembra Rusi pod vedením generálov A. Brusilova a R. Dmitrijeva zaútočili na karpatské priesmyky s cieľom preniknúť do Rakúsko-Uhorska. Koncom novembra boli Rusi už v Zborove. Ustupujúce rakúsko-uhorské jednotky v snahe zastaviť Rusov vyhodili do vzduchu všetky tri zborovské mosty. Napriek tomu sa im zadržať ruský postup nepodarilo, lebo už 1. decembra Rusi po krátkom boji obsadili Bardejov. V tom čase bol v Zborove v dome notára J. Schultza ubytovaný aj sám generál Brusilov.
Pobyt Rusov v Zborove však netrval dlho, lebo už 9. decembra obsadili obec rakúsko-uhorské jednotky. Rusi sa opevnili v Beskydoch. Opätovný útok Rusov prišiel na jar 1915. Front sa dostal k Zborovu 25. marca. Tesne predtým nariadilo rakúsko-uhorské velenie evakuáciu obyvateľov. Pri ústupe založili Rakúšania požiar, pri ktorom zhorelo asi 340 domov. Priamo v obci prebiehali ťažké boje počas ktorých Rakúsko-uhorské jednotky použili aj ťažké delostrelectvo, s ktorého pomocou sa im podarilo v polovici apríla 1915 vytlačiť Rusov zo Zborova.
Najdramatickejšia a najkrvavejšia bitka sa v Zborove odohrala od 1. do 3. mája 1915. Rakúsko-Uhorsko nasadilo do boja až 9 peších plukov a delostrelectvo, čím ruský 24. zbor prečíslilo. Ten napokon 3. mája 1915 ustúpil do Haliče, čím sa Zborov dostáva mimo priebeh bojov.
Boje mali pre Zborov katastrofálne následky. Mnoho domov bolo úplne zničených, ťažko poškodený bol Vyšný koniec s Kostolom sv. Margity, farou a novou školou, v ktorej zhorel celý archív so vzácnymi dokumentmi. Poškodené bolo aj centrum obce s Kostolom sv. Žófie a priľahlou Rákociovskou kúriou, Kaštieľ Šerédiovcov a aj Ulica s Kaštieľom Sirmajovcov a Kresťanským potravinovým družstvom. Zo židovskej synagógy ostala stáť len jedna stena, za obeť bojov padlo celé Podhradie, ktoré bolo zrovnané so zemou, značne poškodený bol aj Hrad. V Zborove prakticky nebol dom, ktorý by nebol vážne poškodený. Celkové vojnové škody boli odhadnuté na 20 mil. korún. Z tejto sumy poskytol štát na obnovu obce do roku 1935 len 250 000 Kč.
Ešte väčšie škody však vojna napáchala na ľuďoch. Zborov a okolité kopce boli posiate stovkami mŕtvol ruských aj rakúsko-uhorských vojakov, ktorých pochovávali priamo na mieste kde padli. Nemým svedkom obrovských strát na životoch sú vojenské cintoríny v okolí – pri Stebníku, v Becherove aj v Zborove na Koldorine.Okrem vojakov padlo v Zborove aj 9 civilistov. Z 300 zborovských mužov, ktorí bojovali na ruskom a talianskom fronte sa ich 21už nikdy nevrátilodomou.
Začiatkom apríla 1915 prešiel na stranu Rusov skoro celý 28. pluk, viac ako 1200 vojakov, ktorý bol nasadený do boja na juh od Regetovky a Stebníckej Huty v okolí Zborova. Pluk zložený predovšetkým z Čechov a Slovákov bol známy sympatiami voči Rusom. Cisár František Jozef I. „naplnený bolesťou nariadil, aby bol peší pluk č. 28 pre zbabelosť a velezradu z armády vylúčený“.
Pamätník československej armády bol odhalený 29. apríla 1928 pri príležitosti osláv 10. výročia vzniku ČSR v novovysadenom trojuholníkovom parku pri Aleji 100 líp. Tento pamätník z prírodného kameňa dalo postaviť riaditeľstvo štátnych lesov v Solivare.
V nedeľu 28. júna toho istého roka bol pred nádvorím Rákociovského kaštieľa pri štátnej ceste zriadený druhý pamätník, ktorý pripomína vstup príslušníkov Českej družiny ma územie budúcej ČSR v roku 1915 a jej padlého príslušníka Jana Šípka. Toto dielo architekta Kvasničku dal postaviť Kruh starodružníkov za podpory Památnika odboje a Miestneho osvetového zboru.
