Nemecký vojenský cintorín z II. sv. vojny
Doposiaľ najničivejší vojenský konflikt v dejinách ľudstva sa dotkol aj Zborova. Napätie v nemecko-poľských vzťahoch v lete 1939 a prípravy na evakuáciu obyvateľstva prebiehajúce od augusta vyvolali medzi Zborovčanmi značné obavy. V živej pamäti mali ešte hrôzy 1. svetovej vojny, ktorej škody boli v tom čase ešte stále viditeľné. Našťastie sa Zborova vojnové udalosti nedotkli tak výrazne ako pred 30. rokmi.
3. septembra 1939 bol Zborov bez vážnejších škôd ostreľovaný poľským lietadlom. Od nasledujúceho dňa prechádzali obcou nemecké transporty smerom do Poľska celé dva týždne. Následky vojny boli pociťované hlavne v nedostatku určitých tovarov a so súvisiacim rozvojom pašeráctva. Inak bol na Slovensku relatívny pokoj, čo totalitný režim nezabúdal pravidelne zdôrazňovať. Časté boli aj návštevy vládnych funkcionárov – Zborov navštívil napr. minister školstva a národnej osvety Jozef Sivák, minister spravodlivosti Gejza Fritz a hlavný veliteľ Hlinkovej gardy Alexander Mach.
Zborovčania boli svedkom presunov nemeckých armád z Balkánu do Poľska od 27. apríla do 20. júna 1941. V posledných dňoch pred napadnutím Sovietskeho zväzu nemecké kolóny doslova upchali cestné komunikácie. Po vypuknutí vojny sa na východný front presúvali slovenskí vojaci. V ZSSR bojovalo aj niekoľko Zborovčanov. Dvaja z nich zbehli na sovietsku stranu.
Keďže sa vojna vyvíjala v neprospech nacistického Nemecka a front sa neustále približoval, dňa 4. apríla 1944 bola vyhlásená dobrovoľná evakuácia. Zostala však bez vážnejšej odozvy obyvateľstva. V máji toho istého roka bola do Zborova dislokovaná jedna rota slovenských vojakov. Nemecké transporty boli čoraz častejšie. Tie sa stali častým cieľom útokov partizánskych skupín, ktoré operovali v okolitých lesoch. Jeden taký útok sa odohral 18. augusta na štátnej ceste medzi Dlhou Lúkou a Zborovom.
Náhle vypuknutie Slovenského národného povstania zastihlo v Zborove umiestnenú rotu Slovenskej armády nepripravenú, a kým sa slovenskí vojaci radili o ďalšom postupe, 30. augusta ich prekvapil 4-členný nemecký predvoj, ktorý hladko odzbrojil ich aj žandárov.
V septembri obec viackrát bombardovali sovietske lietadlá. Pri prvom bombardovaní 12. septembra zničili budovu fary, kde bolo vtedy umiestnený vojenský štáb a telefónna ústredňa. Poškodené boli aj ďalšie domy a strecha školy. Tento vzdušný útok si vyžiadal aj 4 ľudské obete. Bezprostredne po jeho skočení boli obyvatelia evakuovaní do Stebníka, Stebníckej Huty alebo okolitých lesov. Sovietske lietadlá bombardovali Zborov aj nasledujúci deň, väčšie škody však nespôsobili. Nočné bombardovanie z 20. septembra spôsobilo najväčšie škody – zhorel prakticky celý stred obce aj s úradnými budovami a 23 domov bolo zničených úplne. Zborov bol bombardovaný aj koncom septembra, 9. októbra a 6. januára 1945 – vážnejšie škody však tieto útoky nespôsobili.
Zborov sa stal zásobovacím strediskom pre nemecké jednotky. Obyvateľom to spôsobovalo problémy, pretože boli nútení odovzdávať zásoby alebo vykonávať niektoré pomocné práce. Nemci zvážali padlých vojakov do Zborova. 1. novembra 1944 sa na tomto cintoríne vykonal slávnostný akt, pri ktorom bolo pochovaných asi 300 nemeckých vojakov.
19. januára 1945 Nemci vyhodili do vzduchu cestné mosty a ustúpili smerom na Dlhú Lúku. Front prešiel obcou bez boja. Večer toho istého dňa prišli smerom od Šarišského Čierneho prieskumníci I. brigády československého armádneho zboru. Na druhý deň prišiel s hlavnými jednotkami do Zborova generál Ludvík Svoboda v sprievode ministra exilovej vlády Františka Nemca.
V Zborove pochovávali padlých nemeckých vojakov už počas vojny. V roku 1991 sa z podnetu Ľudového spolku (Volksbund Deutsche Kriegsgräberfürsorge e. V. Landesverband Baden - Württemberg) a v úzkej súčinnosti s obcou Zborov začal budovať nemecký vojenský cintorín – prvý svojho druhu vo vtedajšej ČSFR. Cintorín sa delí na štyri hrobové polia. Spolu je tu pochovaných 1137 nemeckých vojakov. Cintorín bol slávnostne posvätený 19. septembra 1992.
Pamiatku zosnulých vojakov si obec Zborov každoročne uctieva slávením svätej omše v Deň víťazstva nad fašizmom (8. mája).
