Page 13 - Zborovčan 2020
P. 13

VODA NAD ZLATO                                             môže byť o niečo vyššia. Napriek tomu však Slovensko vykazuje veľmi

Základné informácie                                                               nízku spotreby vody oproti vyspelým európskym krajinám, kde sa spotreba
                                                                                  vody v domácnostiach pohybuje v rozsahu 100 – 130 l/obyv.deň.
Význam vody sa vinie celou našou históriou, prvé sídla na území dnešného
                                                                                  Odvádzanie a čistenie odpadových vôd
Slovenska vznikali hlavne pri riekach, kde voda mala dôležitú úlohu pre           Odvádzanie a následné čistenie odpadových vôd je, podobne ako to bolo
pitné, poľnohospodárske, sociálne resp. sanitačné a iné potreby. Voda bola v
našej histórii dôležitým životným elementom, prinášala obživu, čistotu,           uvádzané pri napojenosti na verejné vodovody, určitým zrkadlom rozvoja
dopravnú tepnu, ale bola aj „zabijakom“, keď počas záplav ničila ľudské
obydlia a mnoho ľudí pripravila o život nielen v dávnej minulosti, ale aj v       danej krajiny. V našej socialistickej minulosti sa dodávka pitnej vody
súčasnosti.                                                                       uprednostňovala pred odvádzaním a čistením odpadovej vody. Aj preto
                                                                                  kvalita a množstvo kanalizačných systémov na Slovensku zaostáva za
Na území Slovenska sa nachádza niekoľko stoviek riek a potokov, ktorých
celková dĺžka predstavuje 49 774,8 km. To znamená, že na každom                   kvalitou a množstvom vodovodných systémov. Je to pozostatok bývalého

štvorcovom kilometri územia Slovenska je asi jeden kilometer vodného toku         režimu, kedy nedostatok pitnej vody bol potenciálne vyšším
                                                                                  nebezpečenstvom pre nespokojnosť obyvateľstva, ako nedostatok
– to nemá každá krajina...                                                        kanalizačných, resp. čistiarenských systémov.

Za posledné desaťročia došlo k veľmi významnému zhoršeniu kvality                 Kanalizačné siete
                                                                                  Počet obyvateľov Slovenska napojených na kanalizačnú sieť je 3,724 mil.,
vodných zdrojov nielen na Slovensku, ale aj v celosvetovom meradle.               čo predstavuje 68,4 % z celkového počtu obyvateľov (2018).
Spôsobil to enormný rozvoj priemyselnej a poľnohospodárskej činnosti              Priemerná napojenosť na kanalizáciu dosahuje v súčasnosti takmer 70 %,
človeka, používanie množstva chemikálií, hlavne pesticídov, farmaceutík           avšak v rámci Slovenska je možno pozorovať ešte pomerne vysoké rozdiely
                                                                                  medzi jednotlivými okresmi. Kým v Bratislave a Košiciach sa napojenosť
a podobných látok, ktoré sa postupne „takmer nepozorovane“ dostávali do           na kanalizáciu blíži k 100 %, sú okresy, kde sa napojenosť pohybuje
vodných tokov, čo malo za následok zhoršenie kvality povrchových
                                                                                  v rozsahu iba 30 – 50 %.
a podzemných vôd.
                                                                                  Pri porovnaní Slovenska s ostatnými krajinami EÚ v parametri napojenosti
Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou
                                                                                  na vodovodné siete, aj pri napojenosti na verejnú kanalizáciu nepatríme
Tak ako bolo v socialistickej minulosti porovnávanie vyspelosti                   medzi lídrov v tejto oblasti. Prakticky všetky porovnateľné vyspelé štáty
jednotlivých krajín podľa množstva vyrobenej ocele, vypestovanej kukurice         majú výrazne vyššiu napojenosť obyvateľstva na verejné kanalizácie,
a pod., dnes je moderným merítkom rozvoja krajín napr. podiel obyvateľov          pričom mnohé majú napojenosť nad 85 %, čo je náš cieľ pre rok 2030, ktorý
                                                                                  však bude veľmi náročné splniť. Ťažko definovať či toto zaostávanie je
zásobovaných pitnou vodou z verejných vodovodov. V minulosti nebol                dedičstvom nesprávnych priorít v minulosti ešte zo spoločného štátu
dostatok investícií na výstavbu hustej vodovodnej siete, a preto začiatkom        Československo, nevhodnou demograficko – geografickou štruktúrou
90-tych rokov bol podiel obyvateľstva pripojených na vodovodnú sieť asi           obyvateľstva, dostatkom vodných zdrojov a recipientov alebo nevenovaním
iba 75 %. Počet obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov v             pozornosti pre čistenie odpadových vôd.
roku 2018 dosiahol 4 859,94 tis., čo predstavovalo 89,25 % z celkového            Z celkového počtu obcí Slovenska (2 890) malo v roku 2018 vybudovanú
počtu obyvateľov SR. V roku 2018 bolo v SR 2 416 samostatných obcí,               kanalizačnú sieť iba 1 128 obcí (asi 39 %). Zvyšných 1 762 obcí nemá
                                                                                  vlastnú kanalizáciu resp. ČOV. Komunálne odpadové vody a kaly sú hlavný
ktoré boli zásobované vodou z verejných vodovodov. Z uvedených údajov             a často jediný významný zdroj znečisťovania vodných útvarov a pôdy na
teda možno konštatovať, že takmer 500 obcí na Slovensku a viac ako 600            týchto územiach. Tieto odpadové vody a kaly často nie sú odvádzané ani
tisíc obyvateľov nemá k dispozícii pitnú vodu dodávanú verejnými                  čistené v súlade s platnou legislatívou SR, avšak najmä vývoz odpadových
                                                                                  vôd zo žúmp na poľnohospodársku pôdu alebo vypúšťanie do potokov,
vodovodmi.                                                                        prípadne ich odvádzanie z budov vsakovaním do pôdy sú ešte stále súčasťou

Obyvatelia, ktorí nie sú napojení na rozvody verejných vodovodov, sú              „koloritu“ našich dedín.

obvykle zásobovaní vodou z vlastných zdrojov – studní, ktoré nie vždy             Čistiarne odpadových vôd
majú vodu v požadovanej kvalite. Často sú niektoré ukazovatele
prekračované (dusičnany sa v niektorých lokalitách pohybujú                       V roku 2018 bolo na Slovensku v prevádzke 158 samostatných čistiarní pre
v koncentráciách nad 200 – 300 mg/l, čo predstavuje asi 5-násobné
prekročenie limitu pre pitné vody). Napriek tomu nie je vždy ochota               priemyselné závody, 738 čistiarní v správe vodárenských spoločností,
obyvateľov pripojiť sa na verejné vodovody – obvykle sú to argumenty, že
je potrebné za dodávanú vodu platiť a voda zo studne je zadarmo. A vodu           obecných úradov a iných subjektov. Okrem toho bolo v prevádzke asi 700
zo studne už pili moji prarodičia, rodičia a nič im nebolo.....                   malých prevádzkových ČOV patriacich rôznym subjektom. Ďalším
                                                                                  segmentom čistiarní, ktorý je slovenskom trhu sú domové ČOV. Ide o malé
Ďalším zaujímavým fenoménom v oblasti zásobovania obyvateľstva pitnou             čistiarne pracujúce na princípe biologického čistenia odpadových vôd, ktoré
                                                                                  zabezpečujú čistenie odpadových vôd z malých zdrojov. V prípade, že
vodou je spotreba pitnej vody v domácnostiach. V 80-tych rokoch minulého          v blízkosti domu nie je v súčasnosti dostupná verejná kanalizácia, tak
storočia sa spotreba vody v domácnostiach pohybovala okolo 200 litrov na          domová ČOV má svoje opodstatnenie a je z ekologického hľadiska lepšou
obyvateľa za deň, pričom 1 m3 pitnej vody stál asi 0,30 Kčs (0,01 €). Cena
vody bola tak nízka, že nebol ekonomický dôvod opravovať kvapkajúce               alternatívou ako žumpa. Neexistuje však centrálny systém evidencie
                                                                                  domových ČOV, odhaduje sa však, že na Slovensku je v prevádzke asi
vodovodné kohútiky, splachovacie zariadenia a pod. Po roku 1989 sa                10 000 domových ČOV.

zmenili ekonomické väzby, voda prešla z štátnych podnikov Vodární                 Ako funguje čistiareň odpadových vôd
a kanalizácií do komunálnych foriem vodárenských spoločností, prišiel
zahraničný kapitál do vodárenských služieb a cena vody postupne vzrastala.        Čistiareň odpadových vôd (nespisovne čistička!) je technické zariadenie na
Priemerná cena vody v roku 2019 bola 2,57 €/m3, pričom táto cena je
                                                                                  čistenie odpadových vôd. Väčšina bežných obecných čistiarní pracuje na
tvorená položkou „vodné“ t.j. cena za vodu dodávanú vodovodom (v roku
2019 sa pohybovala v priemere okolo 1,31 €/m3) a položka „stočné“                 tzv. mechanicko-biologickom princípe. Pod mechanickým princípom sa
predstavuje cenu za odvádzanie a čistenie odpadovej vody (priemer v roku          rozumie, že v technologickej linke ČOV sú zariadenia, ktoré odpadovú vodu
2019 – 1,26 €/m3). A pritom máme jednu z najlacnejších pitných vôd
                                                                                  zbavujú tuhých
v Európe. Postupné zvyšovanie ceny vody sa prejavilo v postupnom
                                                                                  nerozpustených
znižovaní spotreby vody v domácnostiach. Na Obr. 1 je znázornený pokles
spotreby vody na obyvateľa v rokoch 1991 – 2018.                                  látok ako napr.

Okrem 16 vodárenských spoločností dnes dodávajú vodu resp. ju odvádzajú           piesku, kúskov
a čistia aj niektoré obce na Slovensku, ktoré sa rozhodli obchod s vodou
zobrať do vlastnej správy. Obvykle majú cenu za vodu nižšiu v porovnaní           dreva, plastov,
s vodárenskými spoločnosťami, avšak je tu riziko nedostatku investícii pri
väčších haváriách, menej kvalitnej odbornej prevádzky zariadení a pod.            hliny, kalov a pod.

V posledných rokoch sa spotreba vody ustálila na hodnotách okolo 80               Na zachytenie
l/obyv.deň. Ide však o priemernú celoslovenskú hodnotu, takže v niektorých
oblastiach Slovenska možno očakávať spotrebu vody v domácnostiach aj              týchto tuhých látok
pod 60 – 70 l/obyv.deň. Táto hodnota sa už všeobecne považuje za kritickú
a je pod tzv. hygienickým minimom spotreby vody, ktorý je podľa WHO 70            slúžia        napr.
l/obyv.deň. Časť obyvateľstva však disponuje okrem pripojenia na vodovod
aj vlastnými zdrojmi vody (studne) a dá sa očakávať, že časť vody                 sedimentačné

používanej v týchto domácnostiach je zo studní a teda reálna spotreba vody        nádrže, hrablice,

                                                                                  sitá a pod.

                                                                                                            Jednoduché (vľavo) a moderné hrablice (vpravo).

                                                                              5 
   8   9   10   11   12   13   14   15   16   17   18