Page 9 - Zborovčan 2015
P. 9

V SLUŽBE DUCHA                 Krásne dni a hodiny,
                                                             ušlé v lone otčiny,
                       Majže s dobre, kraj,                  mojej mladosti svet,
                       a ty tam, temná hora!                 už opadaný kvet,
                       Z pásma radostných dní                ešte sa raz sem zveďte,
                       lúči sa posledný,                     ešte raz ma obleťte.
                       večerná sa tam na háj
                       opiera jeho zora.

Úvodné verše z básne „Majže sa dobre, kraj“ sú z pera hlavného predstaviteľa štúrovskej

generácie. Rok 2015 je teda aj „Rokom Ľudovíta Štúra“, pretože uplynie 200 rokov od jeho

narodenia. Prozaik a publicista Peter Štrelinger v knihe „Kto proti osudu“ uvádza biografickú

miniatúru následovne:

Ľudovít Štúr – narodil sa 29. októbra 1815 v Uhrovci – zomrel 12. januára 1856 v Modre.

Základ vzdelania dostal v rodičovskom dome, rozširoval si ho v Rábe, neskôr v Bratislave,

kde zoskupil okolo seba národne cítiacu mládež. Jeho autorita stúpla, keď sa stal zástupcom

profesora Palkoviča. Po štúdiu v Nemecku r. 1840 sa znova postavil do čela slovenskej

mládeže. S jeho menom je spojená každá politická a kultúrna akcia – uzákonenie spisovnej

slovenčiny, vydávanie Slovenských národných novín, založenie kultúrneho spolku Tatrín.

Uvádzal do života novú slovenčinu spisom „Nárečja slovenskuô alebo potreba písaňja

v tomto nárečí“, napísal gramatiku „Náuka reči slovenskej“.

V revolúcií r. 1848 a 1849 sa dostáva do čela slovenského národného pohybu, organizuje

ho a doma i v zahraničí, bráni záujmy Slovákov. Po revolúcií žil pod policajným dozorom

v Modre a pracoval na literárnych dielach „O národných písních a pověstech plemen

slovanských“. Písal tiež básne. „Spevy a piesne“ vyšli v roku 1853. V tomto roku 24. augusta

píše list bratovi Jankovi, ktorý je poznamenaný smútkom z blížiacej sa smrti ich milujúcej

matky. V závere vo verši: Osamote v otupnosti

                       berieme sa cez ten svet

                       zahľadení k minulosti,

                       tu útechy pre nás niet.

O svojom poslaní a presvedčení nikdy nezapochyboval. „Mojou úlohou je bezvýhradne

slúžiť národu. I napriek tomu, že údelom mi bude za to odriekanie a utrpenie.“

                                                             Mária Demkovičová

                                                             pracovníčka obecnej knižnice

VIETE KOĽKO NÁS JE? PREHĽAD OBYVATEĽSTVA ZA ROK 2014

   K 01.01.2014 bolo v našej obci evidovaných 3 240 obyvateľov (žien: 1634, mužov: 606).
Priemerný vek obyvateľstva bol 31 rokov. Počas roka 2014 nastali tieto zmeny:

- narodených + 68 (žien: 33, mužov: 35) (najčastejšie vyskytujúcim sa menom

boli: Denisa, Liliana (3x), Samuel, Martin, Martina, Dominika, Michal, Miloš (2x).

(medzi nie tak často používané mená patrili: Žofia, Aurel, Valentín, Aleš, Maxim, Vendelína,

Zoltán, Jazmína, Celestína, Melissa, Alina, Loriána)

- úmrtia               - 27 (žien: 11, mužov: 16)

- prihlásených + 38 (žien: 20, mužov: 18)

- odhlásených - 27 (žien: 12, mužov: 15)

K 31.12.2014 mala naša obec 3 292 obyvateľov (žien: 1664, mužov: 1628). Priemerný

vek obyvateľstva bol 31,62 rokov.                            Zdroj: matrika obce
   4   5   6   7   8   9   10   11   12   13   14