Page 4 - Zborovčan 2009
P. 4
Poďakovanie
Minuli sa Vianoce i Nový rok a nastali dni všedných radostí a starostí. Z našich príbytkov
sme už odložili stromčeky, ozdoby a všetko necháme odpočívať do konca roka, kedy budú
znova aktuálne. A možno tak trocha zabudneme aj na vianočné vinše, milú atmosféru
a novoročné predsavzatia. Bola by to však škoda, keby nám Vianoce i Nový rok nedarovali
do života aj oveľa viac - to úžasné tajomstvo uprostred vesmíru, v ktorom sa snažíme vyznať.
Kto však môže hodnotiť život, jeho tajomstvá a ich prežívanie?
Seneca povedal: „Kým človek žije, musí sa učiť žiť. Múdry spôsob života nie je náhoda.“
Prečo o tom píšeme?
V Dome ošetrovateľskej starostlivosti v Zborove prežilo vianočné sviatky i nový rok vyše
20 ľudí, ktorí pre zdravotný stav museli ostať v zdravotníckom zariadení. Vianoce sú pre
všetkých, teda aj pre chorých, ešte viac sviatkami túžby po dobrote srdca, po blízkych a po
hodnotách, ktoré nemožno kúpiť v našich obchodoch. A preto, aby aj im zvonili v srdciach
zvonky šťastia, pripravené bolo všetko tak, ako sa v rodine patrí – spoločný stôl, spoločná
modlitba a obdarovanie od blízkych i tých, pre ktorých obdarovať má cenu trvalej hodnoty.
Veď v srdci každého z nás je ukrytá túžba milovať a byť milovaný.
Medzi tých, ktorí priniesli našim
chorým chvíle a zážitky predsviatočnej
i sviatočnej atmosféry patria nám
vzácni ľudia - dobrovoľníci, žiaci
a učitelia Materskej školy, Základnej
školy a Základnej umeleckej školy
v Zborove /foto/, rehoľné sestričky
z kongregácie Jesu v Zborove, kňazi
zo Zborova a Chmeľovej, laici a všetci
„čo idú okolo a zájdu na slovíčko“,
donesú oblátky, ovocie, koláče. Sú to
aj tí, ktorí idúc okolo s láskou
a požehnaním pozrú do okien zariadenia, v ktorom je snaha nielen ošetrovať, ale aj milovať
chorého človeka.
Preto vám všetkým, ktorí ste pamätali aj na iných okrem svojich blízkych v týchto
vzácnych sviatočných chvíľach ďakujeme a želáme, aby vaša budúcnosť bola požehnaná
dobrotou, aby vám nechýbalo zdravie a elán v službe iným, ktorí vás budú potrebovať.
Aby sa nám všetkým Vianoce stali každodennou realitou záleží len na nás, či ich
dokážeme uchovať v nás a doniesť aj k tým druhým, keď k nim prídeme. Pre všetkých nás
stále platia slová Victora Huga: „Najväčším šťastím života je istota, že sme milovaní!“
Kolektív pracovníkov DOŠS v Zborove
