Obec Zborov Obec Zborov
| Víta Vás webstránka obce Zborov. Dnes má sviatok Radúz a zajtra Hilda
Slovak English German Italian Polish Russian
Zmenšiť písmo Predvolené písmo Zväčšiť písmo
Obec Zborov, Zborovský hrad

Súsošie sv. Margity Antiochijskej a draka našlo svoje miesto v centre obce Zborov

IMG 9198

V piatkový podvečer 20. júlabolo v parku v centre Zborova slávnostne posvätené súsošie sv. Margity Antiochijskej a draka. Obrad vykonal  bardejovský dekan Mons. Pavol Marton za prítomnosti zborovského farára Petra Nováka, kaplánov Mareka Vajsa a Petra Pasternáka, dôstojného pána Petra Fottu a hojnej účasti veriaceho ľudu z celej farnosti. Súsošie bolo zhotovené na minuloročnom Drevosochárskom sympóziu Zborov 2017. Autorom sochy sv. Margity z lipového dreva je Jozef Michňa z Jakubian. Autormi železnej sochy draka sú Michal Kačmár a Erik Bindas z Prešova. Podstavu zhotovil Zborovčan Andrej Sliva.

V súvislosti s nájdením miesta konečného umiestnenia tohto umeleckého diela považujeme za vhodné sa v krátkosti zamyslieť nad tým, prečo je sv. Margita Antiochijska hlavnou patrónkou zborovskej farnosti a prečo sa symbolika porážky draka znamením kríža dostala aj do erbu obce Zborov.

Sv. Margita Antiochijska (niekedy nazývaná aj Margaréta či Marína) sa narodila v meste Antiochia v Pizídii začiatkom 4. storočia po Kristovi. Podľa starobylej legendy, ktorú spracoval Leo Zerhau, bol jej otcom pohanský kňaz Aedesius. Po skorej matkinej smrti bola Margita vychovávaná kresťanskou pestúnkou. Tá jej vštepila pevnú vieru a Margita sa zasvätila ako panna Bohu. Keď sa jej otec dozvedel o jej kresťanskej viere, vyhnal ju z domu a Margita odchádza na vidiek pásť ovce a dobytok. Tu ju jedného dňa uvidel prefekt Olybrius, ktorý sa do nej na prvý pohľad zamiloval a požiadal ju o ruku. Margita ho však odmietla s poukazom na to, že sa už zasvätila Ježišovi. Keď sa vladár dozvedel o Margitinom kresťanstve – ktoré bolo za vlády cisára Diokleciána tvrdo prenasledované – dal ju kruto mučiť, aby ju donútil vzdať sa svojej viery. Margitu bičovali, drali železným hrebeňmi, pálili ohnivými fakľami, až ju napokon celú dobitú hodili do temnice. Tu sa jej zjavil diabol v podobe draka a snažil sa ju zožrať. Margita ho však znamením kríža porazila. Podľa jednej z verzií drak Margitu prehltol, no ona sa za pomoci kríža, ktorý držala v ruke, z jeho útrob vyslobodila. Tak či onak, draka porazila a jej rany sa zázračne uzdravili. Olybrius a jeho dvorania sa veľmi divili, keď na druhý deň videli pred sebou krásne mladé dievča úplne zdravé. Olybrius bol však zatvrdilý a chcel dosiahnuť svoj pôvodný zámer. Margita naďalej odmietala obetovať pohanským bohom, preto ju hodili do ohňa. Plamene jej však neublížili. Tak ju hodili do studne. Aj z tej však vyšla živá a zdravá. Tieto zázraky presvedčili mnohých o tom, že kresťanská viera, ktorú Margita vyznávala a za ktorú bola ochotná aj umrieť, je pravou vierou a tiež sa stali kresťanmi. Nakoniec dal Olybrius Margitu sťať mečom.

Úcta k tejto svätici je na východe doložená od 7. storočia. V súvislosti s križiackymi výpravami sa jej kult rozšíril aj na latinskom západe. Sv. Margita sa najčastejšie zobrazuje s drakom a krížom v ruke. Svätá panna a mučenica Margita má v rímskokatolíckom kalendári svoj sviatok 20. júla. Je patrónkou tehotných a kojacich žien, sedliakov, panien, pomáha pri ťažkom pôrode, neplodnosti, chorobách a poraneniach tváre a ochraňuje pred zlým (diablom). Bola zaradzovaná aj do zboru štrnástich svätých pomocníkov a medzi štyri hlavné panny (quattuor virgines capitales).

Úcta k tejto svätici v Zborove je neodmysliteľne spojená s patrocíniom miestneho chrámu. Ten bol postavený ako filiálny kostol vtedajšej Farnosti sv. Štefana kráľa v Smilne. Podľa historika Michala Slivku je toto patrocínium zaradené do „skupiny rytierskych patrocínii využitých v uhorskom hraničnom systéme, a to vo funkcii magickej ochrany hraníc kráľovstva“. Kult sv. Margity sa v Uhorsku šíril počnúc vládou kráľa Ondreja II., ktorý priniesol zo Svätej zeme lebku svätice. Presný dátum začiatku stavby tohto kostola nie je známy, no podľa historika architektúry Václava Mencla bol postavený už v prvej polovici 14. storočia. Svoj názor opiera predovšetkým o umelecké riešenie tohto objektu, pod ktorým sa podpísala vlna štrasburskej gotiky prechádzajúca cez naše územie okolo roku 1330. Po čase sa z Kostola sv. Margity Antiochijskej vZborove stal farský kostol, nakoľko Smilno ostalo v dôsledku moru začiatkom 16. storočia takmer úplne vyľudnené.

Sv. Margita Antiochijska je v našom farskom kostole zobrazená aj na hlavnom oltári, ktorý je okrem nej zasvätený aj sv. Ladislavovi. Oltár je postavený v štýle nemeckej renesancie a bol spolu s prestavaným kostolom nanovo konsekrovaný 5. decembra 1665 jágerským biskupom Benediktom Kisdim, chelmským biskupom Stanislavom Pstrokonským a miestnym farárom Stanislavom Kmedovským. Ústrednou skulptúrou oltára je práve sv. Margita Antiochijska, ktorá stojí na drakovi a v ruke drží kríž, ktorým ho porazila. Symbolika draka porazeného znamením kríža je použitá aj na súčasnom erbe obce Zborov. 

Súsošie sv. Margity Antiochijskej a draka v sebe reflektuje všetky vyššie uvedené historické, kultúrne, spoločenské a náboženské skutočnosti. Zároveň sa však autori chceli vyhnúť „kopírovaniu“ zažitých dobových konvencii zobrazovania svätcov a pokúsili sa pretlmočiť tento hlboký obsah dnešnému človeku v jemu zrozumiteľnom a dostupnom jazyku. V prvom rade sa na stredovekých vyobrazeniach sv. Margity vyskytuje drak zväčša v inferiórnej polohe. Vyplýva to z toho, že bolo zaužívané zdôrazňovať dominantnú pozíciu svätca a drak ako symbol zla bol teda len atribútom sochy svätice. Pre autorov súsošia je drak – symbol diabla – predovšetkým vyjadrením hrubej sily, moci a prevahy. Je svojim spôsobom krásny, ale zároveň aj strašný. Preto ako materiál zvolili železo (pláty hrúbky 3 mm zvárané elektródou), ktoré ponechali bez povrchovej úpravy a špeciálnou kyselinou dosiahli jeho rovnomerné zhrdzavenie. Drak je postavený na železnom podstavci, čo reflektuje skutočnosť, že diabol má na tejto zemi moc a v istom zmysle jej (dočasne) vládne. Na zvýraznenie kontrastu medzi Margitou a drakom je socha svätice zhotovená z lipového dreva – čo je materiál živý, oproti železu mäkší a slabší. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že človek – navyše slabá žena – nedokáže vzdorovať diablovi – vládcovi sveta. No skrze Božiu pomoc a symbol spásy – znamenie kríža – Margita nad drakom víťazí. Kríž, ktorý socha Margity drží v rukách a zabodáva ho drakovi do brucha – je ukutý zo železných ťahadiel (hrúbka 3 cm), ktoré kedysi držali po kope ruiny Kostola sv. Žofie v Zborove. Aj v tomto vidíme istú symboliku: kov, ktorý držal pohromade Boží chrám zničený ľudskou zlobou (vojnou) je pretransformovaný do podoby kríža, ktorý túto zlobu poráža. Kríž je zabodnutý do brucha draka, čím umelci odkázali na starú apokryfnú legendu, podľa ktorej drak Margitu zhltol a ona sa z jeho útrob dostala za pomoci kríža, ktorý držala v ruke. Čelný pohľad sochy nie je orientovaný do rušnej cesty, ale do parku, ktorý bude v budúcnosti slúžiť aj ako miesto tichého rozjímania a oddychu. Do cesty je ale orientovaná monumentálna hlava draka, ktorá vyjadruje práve silu a príťažlivosť zla. Náhodný okoloidúci, ktorý chce plne pochopiť posolstvo tohto súsošia musí podstúpiť istú námahu a pozrieť sa na sochu „z druhej strany“. Lebo z tej „prvej“ má navrch práve drak.

Na záver by sme sa chceli poďakovať všetkým, vďaka ktorým sa podarilo uskutočniť toto dielo. Špeciálna vďaka patrí Poľnohospodárskemu družstvu Magura Zborov – menovite pánom Jozefovi Purdešovi a Jánovi Michalčinovi – za pomoc pri transporte sochy draka na jej miesto. Tiež chceme poďakovať obci Zborov za zapožičanie plošiny a dobrovoľníkom (Pavlovi Bašistovi, Mariánovi Štefurikovi, Slavomírovi Geffertovi, Jaroslavovi Janekovi a Karolovi Csintalanovi) za pomoc pri osádzaní sochy sv. Margity. Nech naša nebeská patrónka sv. Margita Antiochijska oroduje za nás u nebeského Otca!

                                                                                                          Mgr. Ján Šurkala, PhD.

                                                                                                          Podpredseda ŠOK, o. z.

 

  Fotogaléria: https://www.facebook.com/pg/ZborovOnline/photos/?tab=album&album_id=1769936793083179

                         https://www.facebook.com/pg/ZborovOnline/photos/?tab=album&album_id=1760021210741404