Zborovčan v Mexiku
Zborovčan v Mexiku
Mexiko – vzdialená latinskoamerická krajina, pod ktorou si našinec predstavuje veľké pláne plné kaktusov, počerných ľudí s indiánskymi črtami a sombrerom na hlave, štipľavé jedlá plné chilli papričiek, tequila, tajomné pyramídy, atď, atď... Oficiálny názov štátu je Spojené štáty mexické a žije tu asi 110 miliónov obyvateľov. Celé Mexiko je taký čudný mix indiánsko-európsko-americký a to vo všetkých oblastiach, či kultúrne, architektonicky, nábožensky, v stravovaní a pod. Keďže som mal možnosť koncom roka 2010 navštíviť Mexiko, rád by som sa podelil o moje zážitky z tejto cesty aj s ostatnými Zborovčanmi.
Mexiko City
Hlavné mesto Cuidad de México je podľa mnohých zdrojov najväčším mestom na svete a má asi 25-30 miliónov obyvateľov. V meste sa nachádza najdlhšia ulica na svete (35 km), druhé najväčšie námestie na svete (Zócaló), najviac kostolov na svete (viac ako 3000), najväčšia univerzita na svete (310 000 študentov), je to najvyššie položené veľkomesto na svete (2200 m. n.m. – bolívijské La Paz je síce vyššie, ale nie je také veľké,,,), najviac múzeí na svete...
História mesta Mexiko je spojená s Aztékmi, ktorí na území dnešného mesta založili mesto Tenochtitlán (r. 1345). Mesto sa vtedy nachádzalo v strede jazera Texcoco. Legenda hovorí, že Aztéci uvideli orla na kaktuse ako požiera hada, čo bolo znamenie, aby sa usadili a postavili mesto. Tento znak je dodnes aj na zástave Mexika. Po dobytí Aztéckej ríše Španieli postavili na ruinách Tenochtitlánu nové mesto Mexiko. Mesto postupne rástlo, vysušovali jazero a rozširovali územie mesta až do dnešnej podoby. Španielski kolonizátori nemali pochopenie pre historické budovy v meste a postupne ich všetky zbúrali a na ich mieste postavili nové. Podložie mesta je však na mieste bývalého jazera a tak staré aj novšie budovy postupne klesajú do zeme a „miznú“. A tak sa mohlo stať, že v centre mesta pri bežných archeologických prácach v roku 1978 našli pozostatky hlavného aztéckeho chrámu z Tenochtitlánu, o ktorom si všetci mysleli, že ho zbúrali, alebo padol pri početných zemetraseniach v minulosti. A tak už 30 rokov kopú v samom centre Mexika a na vykopávkach starého chrámu Templo Mayor vzniká jedno z najvýznamnejších múzeí histórie Mexika.
Aztékovia
Žiadna mexická civilizácia nie je tak dobre historicky popísaná ako Aztékovia. Napriek tomu, že Španieli zanechávali po sebe spúšť, predsa len zostalo dosť historických dokumentov, ktoré boli pomocou aztécko-španielskych tlmočníkov preložené resp. bol vysvetlený ich význam, funkcia. A tak sa dozvedáme o krvavých rituáloch, kedy na vrchole pyramídy v chráme boha slnka boli obetiam zaživa vytrhávané srdcia, aby si udobrili bohov. Niektoré zdroje uvádzajú naraz až 20 000 obetí, hlavne po vyhraných bitkách so susednými kmeňmi. Smrť pre nich však nebola trestom, boli vychovávaní, že smrť je len prostriedkom pre ich cestu k bohom.
Pyramídy
Asi 70 km severne od hlavného mesta ležia zrúcaniny obrovského mesta Teotihuacán, ktorého založenie, význam a zánik sa spája s nejasnosťami a tajomstvami. Dodnes je záhadou, kto mesto založil, aký jazyk používali jeho obyvatelia. Tí totiž po sebe nezanechali nijaké písomné pamiatky iba niekoľko symbolov a náčrtov, ktoré sa zatiaľ nepodarilo rozlúštiť. Napriek tomu, že išlo o mesto, ktoré v čase svojej najväčšej slávy (200 – 600 n.l.) malo až 200 000 obyvateľov, jeho zánik bol mimoriadne rýchly a zostalo po ňom iba pár stavieb. Keď prišli Aztékovia na toto územie, našli tu iba prázdne mesto duchov. Uvedomovali si, že to bolo obrovské mesto a mohli ho postaviť iba bohovia – preto ho aj pomenovali ako Mesto Bohov.
Mesto muselo mať veľmi sofistikovaný systém zabezpečenia dodávky potravy, vody, odvádzania splaškov, odpadov a pod. Výstavba takéhoto mesta si vyžadovala vysokú úroveň budovania stavieb, ciest, dopravy materiálu a pod. Až do konca 19. storočia boli pyramídy a celé mesto len hŕbou hliny, kamenia a piesku. Bolo to zabudnuté miesto, kde len občas nejaký archeológ niečo vytiahol spod zeme. Až v roku 1905 sa tu začal systematický výskum – najprv však asi 10 rokov špeciálne vlaky len vyvážali zeminu, prach a piesok, ktoré tu storočia zarovnávali jedny z najvzácnejších stavieb ľudskej civilizácie.
Dnes je už Teotihuacán odkrytý, vyčistený a schopný prijímať tisíce turistov denne. Pre mnohých je to mesto duchov, bohov, iný svet, ktorý má v sebe čudné fluidum. Najvyššou stavbou mesta je Pyramída Slnka, kde 365 schodov vedie k 65 metrov vysokému vrcholu. Spolu s Pyramídou Mesiaca je najväčšou stavbou na štvorkilometrovej Ceste mŕtvych.
Náboženstvo
Absolútna väčšina obyvateľov Mexika sa hlási k rímsko-katolíckej viere, čím sa Mexiko stáva najväčšou katolíckou komunitou na svete. Náboženstvo priniesli so sebou Španieli, ktorí považovali za svoju povinnosť obrátiť pôvodných indiánov na katolícku vieru. Tento proces bol často násilný až krvavý a dodnes je mexický katolícky život poznačený mnohými indiánskymi prvkami (tance, masky, sošky). Pápež Ján Pavol II. navštívil Mexiko viackrát, hlavne pre srdečnosť a spontánnosť Mexičanov.
História katolicizmu v Mexiku je úzko spätá s Pannou Máriou Guadalupskou, patrónkou Mexika. V roku 1531 sa niekoľkokrát zjavila mladému pastierovi Juanovi Diegovi s prosbou postaviť kostol. Ako darček a dôkaz zjavenia dostal Juan Diego lupene kvetov, ktoré nikde v Mexiku nerástli. Odtlačky lupeňov vytvorili na jeho plášti obraz Panny Márie (má tmavú pleť), ktorý je dodnes uchovávaný v bazilike. Na mieste zjavenia Panny Márie dnes stojí stará kaplnka, neskôr (1709) bola v blízkosti postavená bazilika, v ktorej bol umiestnený Juanov plášť. Keďže stará bazilika bola postavená na slabých základoch a stále klesala, v roku 1921 bola dokonca aj zbombardovaná, rozhodli sa Mexičania v roku 1974 postaviť novú veľkolepú baziliku. Ide o kruhovú stavbu s priemerom 100 metrov, kde denne prúdia davy pútnikov a omše sa slúžia 24 hodín denne. Najrušnejšie je tu každoročne 12. decembra, kedy je štátny sviatok v Mexiku na počesť Panny Márie Guadalupskej. Vtedy sa tu schádzajú pútnici z celého Mexika aj latinskej Ameriky, aby sa poklonili zázračnému obrazu. Juan Diego bol v roku 2002 vyhlásený za svätého.
Sviatok všetkých svätých
Sviatok všetkých svätých sa v Mexiku oslavuje pre nás dosť nezvyčajne. Už v predvečer sviatku sa pripravujú a upravujú hroby. Na rozdiel od našich kytíc a vencov však na mexických hroboch nájdete jedlo a pitie, rámčeky s fotografiami mŕtveho. Mexičania veria (stará indiánska povera), že mŕtvi prichádzajú práve v tento deň na zem, aby sa stretli so živými. Preto im živí pripravia pohostenie, hudbu a dobrú náladu. Rodina sa stretne pri hrobe, zaspievajú si, porozprávajú veselé zážitky zo života mŕtveho a tešia sa, že mŕtvym pripravili príjemnú atmosféru. Keďže na zem prichádzajú iba duše zosnulých, prichystané pohostenie nemôžu ochutnať, iba ho cítia...
Celé Mexiko je v dňoch okolo 1. novembra zaplavené tisíckami veselých kostier (umelých!), poobliekaných do farebných odevov, symbolizujúcich mŕtvych, ktorí sa na chvíľu zastavili na Zemi. Na námestiach sú organizované veselice, hrá hudba, ľudia tancujú, jedia, pijú – proste sa tešia, že sú spolu so svojimi mŕtvymi príbuznými, známymi....aký to kontrast s našimi studenými, smutnými cintorínmi, plnými uplakaných ľudí....
Guadalajara
Druhé najväčšie mesto v Mexiku, hlavné mesto štátu Jalisco, má asi 4,5 mil. obyvateľov. Ide o typické koloniálne mesto, t.j. postavené až v čase španielskej nadvlády. Guadalajara je v celom svete známa ako centrum tequily a mariachi. S Guadalajarou si každý poriadny futbalový Slovák spája účasť Československa na MS 1970 vo futbale. Práve na štadióne v Guadalajare sme zohrali napínavé zápasy s Brazíliou (1:4), Anglickom (0:1) a Rumunskom (1:2). Oba naše góly dal Laco Petráš, ktorý má (vraj, nevidel som) pred štadiónom v Mexiku sochu.
Tequila
Celosvetovo najznámejší mexický nápoj má svoj pôvod práve neďaleko Guadalajary v mestečku Tequila. Vo fabrikách v meste a blízkom okolí vyrobia ročne niekoľko tisíc litrov vysokokvalitného alkoholického nápoja, ktorý sa vyváža do celého sveta. Už od 16. storočia sa tu na rozsiahlych poliach pestuje kaktusu podobné agáve modré, ktoré je základom pre výrobu tequily. V prírode nájdeme asi 100 druhov agáve, ale iba táto jediná je vhodná na výrobu tequily. Rastlina sa zasadí do zeme vo veľkosti ako cibuľa, rastie asi 8-12 rokov až dosiahne potrebnú veľkosť a cukornatosť. Potom sa ručne zbiera, orežú sa z nej listy až zostane z nej iba stred (piňa), ktorý má veľkosť viac ako 50 cm a váži 15-20 kg (často aj viac). Piňa sa rozreže na menšie kúsky a vloží sa kotlov, v ktorých sa „dusí“, aby pustila šťavu. Nakoniec sa celá zmes nahrubo pomelie na mušt a nechá sa kvasiť (mosto muerto). Niektoré fabriky do muštu ešte pridávajú trstinový cukor, aby mali vyššie produkcie alkoholu, preto ak budete kupovať tequilu, skontrolujte si koľko percent je z agáve a koľko je pančované cukrom. Po dostatočnom vykvasení sa zmes destiluje a upravuje sa podiel alkoholu obvykle na 40%. V závislosti od spôsobu a doby skladovania sú na trhu štyri druhy tequily, pričom najkvalitnejšie sú tie, ktoré sa nechajú niekoľko mesiacov uležať v dubových sudoch a tak dostávajú prívlastok reposado alebo ajeno.
Mariachi
Mariachi (mariači) je skupina hudobníkov, ktorí v ľudových krojoch spríjemňujú každé voľné minúty na rôznych podujatiach v Mexiku asi od 18. storočia. Ich pôvodný zámer bol robiť náladu hlavne na svadbách, ale neskôr sa ich prítomnosť rozšírila na všetky spoločenské podujatia. Bežná skupina mariachi pozostáva zo 6-12 hudobníkov, pričom každý hrá na nejaký hudobný nástroj (gitara, trubka, husle) a všetci sa zapájajú do spevu. Obvyklý repertoár je mexická a španielska ľudová hudba, ale zachytil som mnoho našich melódií. Bolo my vysvetlené, že ich prvý a jediný cisár Maximilián I. (1822-1823) bol z rodu Habsburgovcov a doviedol si do Mexika vojakov-hudobníkov z Čiech, po ktorých tu zostala obľúbená polka.
V Guadalajare nájdete „mariachistov“ hlavne na Mariachi Plaza, kde skupinky hudobníkov postávajú a čakajú, kto si ich zoberie na nejakú akciu, aby mohli zahrať, zaspievať a zarobiť si.
Mexická kuchyňa
Mexická kuchyňa je charakteristická hlavne chilli papričkami a tortillou. Kto nemá rád štipľavé jedlá, tak by ani nemal cestovať do Mexika. Tiež som sa obával, že budem mať oheň v ústach po každom jedle, ale nebolo to až také strašné. Veľa jedál je už tak pripravovaných, že štipľavosť si dorobíte až na stole s rôznymi chilli omáčkami od sladkých až po „ekrazitové“. Ale pri objednávaní si jedla v reštaurácii sa radšej opýtajte či je to štipľavé, alebo nie. Ak máte radi chilli papričky, tak treba ísť do Mexika a tam si môžete pochutnať napr. na štipľavej zmrzline, lízatkách, žuvačkách....
Tortilla je symbolom mexickej kuchyne a na tanieri ju máte stále od raňajok až po večeru. Je to kukuričná (ale často aj z pšeničnej múky) placka okrúhleho tvaru, je zdravá, má málo kalórií, obsahuje veľa vláknin. Podáva sa stočená plnená alebo je pokrytá kúskami mäsa a zeleniny (tacos, enchiladas). Na raňajky sme často mali k tortille takú hnedú fazuľovú nátierku (vyzerala ako pečeňová paštéta, ale chutila celkom dobre). Niekedy bol problém jesť tortillu, lebo príborom sa to nedá jesť, a z ruky to často vypadáva, hlavne ak je na tortille naložené veľa mäsa a príloh.
Zemiaky vraj boli dovezené do Európy z Ameriky, ale za celý pobyt, sme zemiaky k typickému mexickému jedlu nedostali (ryžu už vôbec nie...). Pri každom jedle sme mali ako prílohu avokádovu nátierku (guacamole). Ďalšou veľmi častou prílohou boli rôzne druhy salsy (paradajkový šalát s prímesou rôznych chilli papričiek).
Ďaleko je do Mexika
Ak by ste sa chceli niekedy vybrať do Mexika, treba brať do úvahy, že je Mexiko je od nás vzdialené asi 11 000 km. Let napr. z Paríža do Mexico City trvá asi 11,5 hod, pričom časový posun je 8 hodín. Napriek tomu, že na palube lietadla máte jedlo a pitie, každý má na sedadle pred sebou televíznu obrazovku a môžete si púšťať najnovšie filmy, hudobné klipy, hry a pod., cesta ubieha dosť pomaly a je to veľká nuda. Preto si treba vopred rezervovať dobre miesto, aby ste sa mohli sem-tam poprechádzať (vzadu v bufete je plno jedla a pitia zadarmo...) a natiahnuť si kosti. Najlepšie to majú tí, čo sadnú a spia....ale zase nič nezažijú, nič neuvidia....
Igor Bodík
Náhľad fotografií zo zložky Zborovčan v Mexiku
